|
Description:
|
|
So té mothav tuménge? Pa rom o hohamno? Say mothos but pa lésté. Katar-godi phirelas, katar-godi alas numa hoavélas, ay kadá ailo-sas anavésa.
Ando gav kay béelas péska rromnyasa beenas vi lé duy phral lé barvalé o Pekala ay o Trïndala péske rromnyantsa. Andé´k des dikhen pa félástra sar avél léndé o rrom o xoxamno. Palé avél pé´améndé o rrom o xoxamno, mothon lé rromnya. Muken-lés té avél, té dikhas so xoxavél-amén ades, phénél o Pekala. T´avén baxtalé, avalé. T´avés vi tu, rroma xoxamnya. So sï-tut té mothos aménge ades?" Yay, té phénava tuménge i paana-man. Sï-ma ´ekh buzni kay xlél-pé galbi ae, suvnakuné! Numa so trebul? Mito pravardini, ke so may-but dés-la té xal, may-but galbi xlél-pé. Mé sar sïm orrorro, ay natisarav té dav-la but té xal, dabay, dabay so xlél-pé po´k galbenutso. Numa tumé kay san barvalé, tumé ay dánas-la té xal mito, ay tuménge ay xïndino-pé kadii galbi ke ay barvaylánas. O Pekala ay o Trïndala pharruliné asamastar. anglém ke i paana-man, numa téhará avav tuméndé la buznyasa, ay dikhena korkorro pé tumare yakha, ay vi gelotar. Eta, po kavér des dikhen-lés sar avél la buznyasa. Kana paolas o rrom o xoxamno, lá-sas ´ekh galbeno ay thodá la buznyake andé bul. No, kadá sï e buzni kay xlél-pé galbi?, phénél o Trïndala, ay pharrol asamastar. Apo dén-la varï-so té xal may-dé-anglal, atuni dikhasa sar asana, mothodá o rrom o xoxamno. O Trïndala tradá la rromnya ay kodá andá la buznyake té xal. Dée minutsendar, so kerel e buzni? Xïndá-pé, ay dikhen aes ´ekh galbeno! O Pekala ay o Trïndala dikhliné yekh pé kavéresté ay liné o galbeno té zumavén-lés. Svako-fyalo zumadiné liné-lés vi andé ´l dand. ao!, tsïpisardiné vi lé duy éné. Ke mothodém tuménge, avalé. Akana paana-man? Apo sodé kamés pé laté, rromma xoxamnya? No, tuméndar i mangav but, dén-ma ´ekh stadi galbi ay lén la buznya tuménge. Lé duy phral liné léski stadi ay pherdiné-la galbi. Numa té na-bistren, thon la buznya andé tala ay thon lake xabé p´ek kurko ay kurkestar dikhena sodé galbi sï-té arakhen, phéndá o rrom o xoxamno ay vi gelotar. Na-paa raduimé thodiné la buznya andé tala kusa xabé pé´k kurko, phandadiné o vudar pala laté, ay aukeren. Yekhe kurkestar so an ka tala dragosa té putren-la. Gelo o Pekala té zumavél té putrel. Thol zor, numa i birïl té putrel. Aydi, phrala Trindala ke i birïv té putrav o vudar. Thodiné-pé v´él-duy té spidén o vudar ay o vudar i puterdol. Barvaylám phrala!, phénel o Pekala, Kadii galbi xïndá-pé e buzni ke i birïsaras o vudar té putras léndar, ay vi diné muy pé péske rromnya té autisarel-lén. No, thodiné-pé vi lé tar éné ay spidén o vudar. Anda´k data puterdol o vudar. So dél pé léndé!? E goni la buznyaki! Mailé-tuke savorre. No rroma xoxamnya, i kathé sas irï, dá muy o Pekala. Avén, as lésté té mudaras-lés, phénél o Trïndala.O rrom o xoxamno dikhlá-lén pa félástra sar avén ay phéndá péska rromnyake: Mé av ando sado palal ay tu phén lénge ke dé trï des sïm kothé. Kana diné ando kher liné té tsïpin: Kay o rrom o xoxamno té mudaras-lés!?. So mé anav so vo kerel. Dé trïn gelo ando sado ay i ades kothé-lo. Kana diné ando sado, so dikhen? Lé rromés duméntsa ka ´ekh salka. Yay, e mito ke avilán, ke manay-man zor, phénél o rrom o xoxamno. Dé trïn des ankerav e salka té-na pérel ay i-na i birïv té dav ando muy varïso-godi. So palé xoxavés-amén! Amé avilám té mudaras-tut anday buzni ay tu palé as anglé ire xoxaimasa?!, phénél o Trïndala. Talé o rrom o xoxamno: Nii phrala, makar mudaren-man, numa avén, mangama tuméndé, thon-tumén pé pan minutsï ka salka té-na dar pérel, i-kay dav ando muy varïso ke i xalém dé trïn des, mothol o rrom o xoxamno. Lé duy phral dikhliné yekh pé kavéresté: No mito, numa té anés-la ke sï-té mudaras-tut!. Polokes, polokes thodá-pé o Pekala ay o Trïndala té ankeren o ka ay o rrom o xoxamno dá andre ando kher. So té phénav tuménge? Vi xalá, vi pilá ay vi thodá-pé té hodinil ´ekh aso duy, i-kay i aundá o muy anday sado. Sodé ay ankeras léski salka? Ata té mukas-la té pérel, phénél o Trïndala. Numa, lé sama té-na pérel pé tuté phrala Pekala, ay mukhlé-pé tuke fuga katar e salka. Kana durïlé katar e salka so dikhen? E salka terdol pé thanésté! Khaladá-amén, akana mudaras-lés, ay diné andre ando kher. Ando kher dikhen sar e rromni rovél. Kay-lo té mudaras-lés?, phénén lé phral. Talé e rromni roimasa: May puén kay-lo! Andé boka-lo, mulo ay vi khandinisay-lo. Andé boka?, phénél o Pekala, Ata té dikhas, ay païlo lé nakhesa ka grapa la bokaki. O rrom o xoxamno lá-sas pésa ´ekh kat ay kana o Pekala thodá o nakh andé grapa, lá e kat ay traak indá lésko nakh! Kana o Trindala dikhlá ke lésko phral o Pekala lá-pé nakhestar, gïndosaylo ke o rrom andé boka khandinisaylo défyal ay païlo vi vo.O rrom o xoxamno dá la kaasa traak lá vi lésko nakh télé. Akana mulán, diné muy lé phral ay vi ankaladiné-lés anday boka, thodiné-lés ando gono ay phangliné o gono ka muy. i kathé sas irï, ka podo angeras-tut ay udas-tut ando pay. No, thodiné o gono lé rromésa pé´l dumé ay an karïng o pay. Dosta lao kotor sas ay kana nakhenas katar ´ekh birto truaylé. So phénés phrala Pekala, dámas andre ay pilámas po´k byara? Thodiné o gono lé rromésa avryal ay lé duy phral geliné té pyen po´k byara. Anda ´k data lá-pé o rrom o xoxamno té tsïpil anday gono: Hon hon! na-mudaren-man avalé ke i kamav té ansurisavav la amperatása kay sï korrï pé´k yakh. Lav la ay gata! Vorta nakhelas kothar ´ekh éno, païlo ka gono ay mothol lé rroméske: So kerdán phrala kon kamél té mudarel-tut? Apo dikh so keren mantsa, phénél o rrom o xoxamno, pé zor thon-man té ansuriv-man la amperatása kay sï korrï pé´k yakh ay i yekh-fyalo i birïv té skepisavav. So phénel o kutarï? Apo anda kado sas phrala? Thav-ma mé ando gono ando iro than ay lav mé e amperatása kay sï korrï pé ´k yakh. Kadá vi sas. Puterdá o gono ay thodá-pé ando than le rromésko. Kana o Pekala ay Trindala anklistiné anday birto so aunén anday o gono? Na mudaren-man, ansurisavav la amperatása kay sï korrï pé ´k yakh ay gata!. May kamés té ansurïs-tut? Ay i may-but ay i mayxantsï numa ´ekh amperatása? Adés al o ero, mothodá o Trindala. No, aresliné i-ka podo, vazdiné o gono ay udiné-lés ando pay. Talé o Pekala: Akana i-may xoxavéla-amén o rrom o xoxamno, skepisaylám léstar.O rrom o xoxamno so kerdá? Arakhlá ´ekh pastuxo kay lélas sama katar lé bakrorre. Gelo lésté ay mothodá: Aun so keras tu a tuke khere ay hodinisar tuke ´ekh aso ay mé lav sama katar lé bakrorre. O pastuxo mulá dragostar ay gelotar péske khere té hodinil. O rrom o xoxamno lá lé bakrorren ay gelo ando drom lé do phraléngo. Sar o Pekala ay o Trindala raduyimasa anas palpalé khere så dikhen? O rrom o xoxamno! uvindo, ay phirel-péske lé bakrorrentsa. Puén-pé léstar lé phral: Sar rroma, akana so udám-tut ando pay! Ta tu i mulán? Talé o rrom o xoxamno: So mothav tuménge? Trebusarav té naisïv tuménge, ke kana tumé udán-man ando pay areslém andé´k mété aperetsïya. Kana dikhlá-man o amperato, pélá-léske mila anda mandé ay dá-man eta kakala dé, dés-u-duy bakrorre ay manglá-man té avtar mange ay eta! Kathé sïm. Mila ferdi ke i gelán té udán-man may durál pa podo kothé kay sï may baro pay, ke so may-baro pay, may-but bakre dél o amperato. Numa mange, kay sïm orrorro dosta mange vi kakala. O Pekala ay o Trindala so kerdá? Dikhliné yekh pé kavéresté ay mukhlé-pé tuke fuga karïng o podo ay udiné-pé ando pay. O rrom o xoxamno gelo ka pastuxo, dá léske bakrorren ay boldá-pé karïng khere dilabandoy.Ramosardá: Tadeusz Maek Kwiek Skriven av: Tadeusz Maek Kwiek |