|
Dnes začnime tým, čo väčšina z nás asi vie. Zrejme všetci už od čias strednej školy tušíme, že existoval nejaký Michael Faraday. Možno si tiež spomenieme, že mal čosi spoločné s elektrinou, prípadne s elektromagnetizmom.
A keďže sa o ňom dones učíme, zjavne to bol génius.
Oveľa menej z nás si však pamätá, čo to presne dokázal. Aké veci objavil, na čom všetkom pracoval... a, aký vlastne mal život. A práve jeho pohnutý osud je rovnako zaujímavý ako to, kam posunul fyziku.
Britský vedec Michael Faraday je zaslúžene našim hrdinom tohto týždňa. Elektromagnetickú indukciu prvý raz verejne demonštroval takto, presne 29. augusta. Ale v roku 1831.
Venoval sa elektromagnetizmu aj chémii. Prispel k vytvoreniu základov toho, čo dnes voláme elektromagnetická indukcia, diamagnetizmus či k pochopeniu elektrolýzy. Slová katóda a anóda máme práve od neho, rovnako pojmy ako siločiary, elektrické a magnetické pole.
--
Ďalšie správy z vedy:
Na povrchu Mesiaca sa naozaj nachádza vodný ľad, potvrdili dáta amerického detektoru na indickej sonde Čandraján-1. Zhlukuje sa pri póloch a je roztrúsený v najtemnejších a najchladnejších oblastiach na severe a juhu našej prirodzenej družice.
V záhadnom čiernom sarkofágu z Alexandrie ležali tri kostry. Vedci teraz zistili, že to zrejme neboli vojaci - ako sa pôvodne domnievali - jedna z kostier patrila totiž žene. Ďalšie dve patrili mužom, jeden z nich mal trepanovanú lebku.
Kojenie nie je užitočné len pre bábätká. Nový výskum naznačuje, že môže pomôcť aj matkám: zdá sa totiž, že znižuje riziku mŕtvice už žien po menopauze, ktoré odkojili aspoň jedno dieťa. |